Vo filme Kulový blesk režiséra Ladislava Smoljaka a scenáristu Zdeňka
Svěráka stvárnila dôchodkyňu Jechovú, ktorá si neúnavne chodí obzerať
svoj budúci byt. Známa je však aj jej rola vo filme Vesničko má
středisková, kde práve Milada Ježková hrá dobrácku, ale energickú tetu
"momentálne zaostalého" Otu Rákosníka – ako ho sama diagnostikovala.
Napriek tomu, že jej herecká kariéra trvala iba dve desaťročia a nikdy
herectvo neštudovala, svojimi postavami sa zapísala do českej
kinematografie, ale aj do sŕdc divákov. V sobotu 27. júna uplynie od
narodenia Milady Ježkovej 110 rokov.
Milada Ježková sa narodila 27. júna 1910 v Prahe na Smíchove.
Vyštudovala obchodnú školu, pracovala ako brúsička a sústružníčka,
neskôr robila účtovníčku v podniku Nářadí Vršovice. Zamestnaná bola aj v
obchode so striebrom. Život Milady Ježkovej sa zásadne zmenil tesne
pred odchodom do dôchodku v električke číslo desať.
Režisér Miloš Forman v tom čase hľadal predstaviteľku matky hlavného
hrdinu do filmu Lásky jedné plavovlásky (1965). Jeden zo scenáristov
Jaroslav Papoušek si práve v električke desiatke všimol ženu, ktorá
zodpovedala predstave o tejto postave. Vyžiadal si od nej adresu,
Ježková to však považovala za vtip. Keď videla, že ponuka je seriózna,
najskôr ju odmietla, až dcéry ju presvedčili, aby sa postavila pred
kameru.
A urobila dobre. Úspešný film jej otvoril dvere k ďalším úlohám, ktorých
napokon vytvorila tridsaťpäť. Nasledoval oskarový film Ostře sledované
vlaky (Jiří Menzl, 1966). O rok jej výraznú hoci opäť vedľajšiu rolu dal
opäť Miloš Forman vo svojej legendárnej komédii Hoří, má panenko.
Zahrala si tu manželku jedného z hasičov, ktorá v tichosti a nenápadne
rozkradla darčeky z tomboly.
Ježková od prvej chvíle upútala temperamentom, prirodzeným prejavom, bezprostrednosťou a charakteristickým hlasom.
„Bez väčších ťažkostí dokázala vytvoriť hrejivo ľudskú, láskavú a milú
postavičku, či už prostú, úprimnú, alebo trochu prešibanú, ale tiež
obmedzenú, otravnú, prísnu a zlú meštiacku paničku, manželku a matku," píše o Ježkovej portál csfd.cz.
Zahrala si v kriminálkach Po stopách krve (Petr Schulhoff, 1969), či
Svědectví mrtvých očí (Otakar Fuka, 1971). Až v roku 1978 si na ňu
počkala väčšia rola penzistky Jechovej v komédii Kulový blesk dvojice
Svěrák-Smolja. Pani, ktorá sa odmieta vysťahovať a ohrozí tak
monštruózny projekt dvanásťnásobnej výmeny bytov, vošla do pamätí
divákov nielen všetečnými otázkami, ale aj tvrdením, že „výměna není směroplatná".
Svěrák a Smoljak dali priestor Milade Ježkovej aj v legendárnej komédii Vrchní, prchni! (1980), kde ako pani Váchová platila za „čočolovou polívku, guláš, žaludeční ligér a za třicet korun preclíky". V tom istom roku sa objavila v slovenskom filme Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ.
V roku 1985 si Ježková zahrala vo filme Vesničko má středisková
starostlivú tetu Otu Rákosníka – pôvodne pritom mala túto postavu
stvárniť oveľa skúsenejšia profesionálka Stella Zázvorková. K jej
posledným filmom patrila Antonyho šance Víta Olmera (1986). Hrala aj v
seriáloch Arabela, Dynastie Nováků či Sanitka. V roku 1990 bola hosťom
relácie Komik a jeho svět.
Milada Ježková zomrela 4. mája 1994 v Prahe. Kolegovia z nakrúcania na
ňu spomínali ako na tichú ženu, ktorá pred kamerou žiarila, no mimo nej
sotva prehovorila.